" Ľudia, vari je to šecko naše?"

Autor: Martina Poničanová | 24.4.2013 o 18:12 | (upravené 24.4.2013 o 18:29) Karma článku: 9,32 | Prečítané:  846x

"Žena, hybaj nakladať, nak to stihneme do záverečnej ! Či z toho, či z toho, plnie pixľe šeckího... Mhmmm, či sa my ľen máme dobre, kukajte šeci ! Ten, čo robí, ten je robot, ten, čo stojí, ten je .... No, šak viete, ha, aľe my dreme ako kone, celý život. No, hybaj už, ti vravím, zachvíľu ti obed prichodí hotuvať , pána, aľe toho je... Dovidenia, ďakujen, ďakujen, ván šeckýn..." a to som len skočila do obchodu pre čerstvé pečivo...

Tento extravagantný monológ ma aspoň prebral, keďže trom kávam sa to nepodarilo. Trocha ma boleli uši, keďže som pri pokladni stála hneď za pánom s " pixľami šeckího ", ale trvalo len zlomok sekundy, kým sa mi na tvári rozhostil úsmev. Veď to je to, čo sa mi tu páči, to je dôvod,  pre ktorý sa ani náhodou nechcem presťahovať nikam inam... Hoci som prežila celý život v meste, v tejto dedinke akoby žijem nový. Také slovenské " Hoštice" /Slnko, seno, jahody /.To, že je tu iný vzduch, ráno vyspevujú vtáčiky, v lete rozvoniava seno / momentálne síce hnoj /, to je jasná vec. Všade okolo je fakt kusisko krásnej prírody. Poľana, Kaľamárka, vodopád Bystrô atd., proste krása...

Manžel tu vyrastal, jeho starí, prastarí rodičia, a ďaľší a ďaľší predkovia tu žili odjakživa. Skoro každý v dedine je nám vzdialená, či ešte vzdialenejšia rodina. Anonymita tu samozrejme absolútne neprichádza do úvahy. Na to mám hneď niekoľko príkladov. Žijeme v deväťizbovom dome / rok kolaudácie 1968, aby bolo jasné, o aký pamätný  "haláš" ide /, pri dome pozemok o rozlohe cca 1600m2, okolo neho vysoký múr... Takže, čo sa u nás deje, či nedeje, robí, či nerobí ostáva naším tajomstvom. Ale ozaj len naším, pretože sa o sebe neustále dozvedáme nové a nové príbehy, ktoré ma vždy dobre pobavia.

Počas vianočných sviatkov ma v potravinách zastavila suseda z konca ulice : " A ty si túúú? Či kvôli papierom ?". Samozrejme som nemala ani " šajnu, o čom točí ". Ochotne, až spiklenecky mi povedala : " Tu moja nič neutajíš, šeci vedia, že si Ďuriho aj malú nahala v tom haláši samých, kvôli frajerovi...Šak ja vien, to sa stáva... A čo, kvôli rozvodu si tu ?". Skoro som odpadla, celé sviatky som, teda sme, boli doma - s mužom aj deťmi, frajer neprichádzal do úvahy. Skúsila som jej to teda vyvrátiť, ale ona sa naďalej tvárila chápavo, prikyvovala mi a ehmkala na moje argumenty, pričom občas žmurkla. O necelý mesiac doletel manžel celý rozrehotaný, lebo ho vraj na pošte zastavila bývalá spolužiačka a pýtala so ho : " A tá tvoja žena, tá je už v tom Španielsku na furt, či sa vráti?". Divila som sa, ale on sa na tom dobre zabával, pretože z týchto "príbehov" vychádzal on ako jednoznačný víťaz. "Odpustil som ti predsa neveru, aj to, že si nás nechala a odišla si bývať k frajerovi a teraz ťa trpezlivo čakám, kým sa vrátiš zo Španielska, som ja ale dobráčisko !". Vypustila som paru a musela som sa na tom smiať.

Manželov brat  s rodinou býva tiež v tejto " divadelnej dedinke", pričom dom majú postavený hneď pri ich firme... Pár dní po " zverejnení môjho úteku do Španielska " sa švagriná pošmykla na schodoch, pričom si narazila koleno a nemohla vstať. Preto radšej ihneď zavolali sanitku. Do tohto momentu to vyzeralo ako bežná nepríjemná udalosť, proste klasické pošmyknutie, klasický pád.  Po predchádzajúcich "novinkách " z nášho života ma  vôbec neprekvapili dve verzie spomínaného pádu, ktoré sa rýchlosťou blesku šírili po dedine. Kľúčovou v tomto prípade je práve sanitka, ktorá dorazila ku švagrovcom z vážnej  autonehody, a keďže záchranári nechceli strácať čas, nestihli   poumývať vnútorné priestory, ktoré boli kompletne obstriekané krvou.Odstavili sanitku pred domom, otvorili dvere a požiadali švagra o vedro s vodou, aby zmyli krv, predsalen by sa tam pacientka necítila asi dobre. Medzitým sa zbehli ľudia z okolitých domov.

A spomenuté závery ? Prvý : " Strašná tragédia sa v tej firme stala ! Vo vedrách museli krv vynášať !". No a druhý : " Takú ju dobil, blázon, že krv striekala až po sanitku !". Na tomto sa smejem, aj v tejto chvíli. Ľudská fantázia naozaj nepozná hranice a tu u nás už vôbec. Mnohí preferujú anonymitu a súkromie, za zavretými stenami žijú svoje tiché životy, ja však milujem život, ľudí,... Keď mi sused na môj pozdrav : " Dobrý deň, ujo " odvetí : " Dobrý, moja, éééj, aľe si vyblyšťaná ani stromček !" / vyblyšťaná kvôli " bižu", čo mám na sebe /, poteší ma to . Rozhodne si nepotrpím na dekórum v každej chvíli.

Jasné, že som "vypichla" určitú skupinu obyvateľov, pričom tí ostatní, ktorých je  väčšina si naplno užívajú  všetky dostupné výdobytky modernej doby, ale mne sa páči práve tá hŕstka so sebevlastným naturelom, ktorá svojimi "perlami a perličkami " nadľahčí za každých okolností váhu dnešných čias.


P.S.  : mäkčeň na mäkkých spoluhláskach je zámerný ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?