"načo ste brali zo sebou to decko?"

Autor: Martina Poničanová | 13.5.2013 o 21:20 | Karma článku: 17,14 | Prečítané:  2767x

Poznáme sa už nejakú dobu, myslím, že sme dobré kamošky, preto, keď som ju pred pár hodinami videla vychádzať z obchodu, bolo mi jasné, že ju niečo trápi. Nemýlila som sa. "Pamätáš sa na ten inzerát s ponukou práce v našej Večierke?" opýtala sa ma skleslo. "Pravdaže, ako to dopadlo?" začala som tušiť,  čoho sa bude týkať jej smútok v tvári.

Zareagovala na ponuku, keďže už veľmi dlho hľadala prácu,  prešla mnohými nepríjemnými a zavádzajúcimi pokusmi zamestnať sa, väčšinou v skutočnosti nešlo o prezentovanú náplň práce, prípadne ponúkaný plat nebol ani zďaleka platom, ale almužnou. Navyše "ošetrenou" rôznymi "kvázi"dohodami,  prípadne bolo podmienkou, zaevidovať sa na UPSVaR,  zrejme kvôli čiastočnej úhrade mzdy zamestnávateľovi štátom / najskôr po troch mesiacoch od zaradenia/.


Prijali ju na skúšku, no hneď prvé hodiny boli dosť zarmucujúce. Keďže išlo o prácu s potravinami, predpokladala, že hygiena osobná, ako aj celková / údržba strojov - krájačov mäsových výrobkov, políc, regálov, či podlách / bude na prvom mieste. Bohužiaľ, pri pokuse umyť si ruky po zmytí podlahy a pred vykladaním pečiva do regálov,  bola ihneď vrátená namiesto ako lajdáčka, ktorá uteká od roboty. Keď zistila, že voda v kýbliku od kapusty zapácha minimálne ako handrička v nej a má slúžiť na pravidelné čistenie krájača, opäť mala v úmysle vodu vyliať, handru vyhodiť. No žiaľ, so slovami : "Veď to netreba, to je dobré, nevymýšľajte si furt dačo ..." , bola opäť zastavená. Žiadna čistota, rukavice, proste hnus. Okrem toho neustále "šomranie"  starších kolegýň, ohľadne "prešpekuľovanosti" majiteľa, jeho sľubov o mzde a krutej, biednej  realite... Po pár dňoch to proste musela vzdať, ako matka a žena, nebola schopná s úsmevom ponúkať tovar, ako čerstvý, bezchybný a nezávadný, keďže sa väčšinou povaľoval kade-tade  po zemi... Majiteľovi však svoj odchod zdôvodnila tým, že nejde o profesiu, ktorú vyštudovala, myslí si, že nie je v nej dobrá,  a radšej sa vráti k tej pôvodnej.


"A prečo si mu nepovedala skutočný dôvod?".
"Pretože som sa bála, aký by mi potom napísal dôvod ukončenia dohody a vedela som, že už nemám inú možnosť, ako sa predsa len zaevidovať na Úrade práce, pričom viem, že by záporné hodnotenie, ktoré by mi ten majiteľ určite dal /už to urobil aj iným /mohlo výrazne zhoršiť ich  rozhodnutie."
Zaevidovanie  nakoniec  dobre  dopadlo, s tým, že jej nevznikol žiadny nárok na vyplácanie dávok v nezamestnanosti, ale aspoň mala zaplatenú "zdravotku" a predpoklad serióznejšej práce, pod záštitou UPSVaR, ako doteraz. Po mesiaci skoro odpadla pri preberaní pošty, keď zistila,  že sa má dostaviť na pokyn UPSVaR  na výberové konanie ako predavačka do spomínanej Večierky. V liste sa však jasne písalo, že, ak sa nedostaví, prípadne ponuku odmietne, bude pre nespoluprácu okamžite vyradená z evidencie. Deväťročnú dcérku musela zobrať zo sebou, keďže bola chorá a jej manžel pracuje na týždňovky v 60-kilometrov vzdialenom meste, domov prichádza len na víkend. Hneď vo dverách sa na ňu oborila pre ňu  neznáma sprostredkovateľka z UPSVaR :

"Načo ste vzali zo sebou to decko, to sa nerobí? O čo vám ide? Chcete prácu, či nie?".
"Je doma, chorá, nemohla som ju nechať predsa osamote.".
" No teda, a čo ste ju nedali k dákej susede alebo čo?".
"Ale to predsa nejde, bojím sa o ňu a nezvyknem ju nechávať u hocikoho, žiaľ, moji rodičia bývajú ďaleko..."
"Dobre,  dobre,  pán majiteľ vás oboznámi s podmienkami " no, a ten sa už škeril o sto- šesť, keďže ju ihneď spoznal. Podmienky však boli už trochu iné, no hlavne pracovná doba. Od 7.00hod. do 19.00hod, vrátane víkendov,  čo neprichádzalo do úvahy v jej situácii. Odchádzala by z domu skôr ako malá vstáva do školy  a domov by sa vracala až okolo ôsmej večer, pričom by dcéra - to decko, ktoré spomínali,  bola zrejme u "dákej susedy alebo čo". Nedalo sa to, skúsila im to vysvetliť, reálne zdôvodniť, no odpoveďou jej bolo, že nespolupracuje, v skutočnosti vôbec nemá o žiadnu prácu záujem a ako dodal pán úžasný dobrotivý majiteľ, to decko bol chabý pokus a s takýmito darebákmi treba dačo robiť! Odišla.

O tri dni sa išla hlásiť na UPSVaR, už ku svojej sprostredkovateľke :
"To, čo ste dorobili? Vy absolútne nespolupracujete ! Načo ste tam brali to decko? / zase to decko/. Viete, aké som mala kvôli vám problémy? /nie, aké, moja?/Toto je na okamžité vyradenie!" . Vtedy už ale bola lepšie pripravená, istá si svojimi rodičovskými právami predostrela sprostredkovateľke argument v podobe citácie ich vlastného zákona, a síce, že ako rodič dieťaťa do desať rokov veku, v prípade, že nemá, kde dieťa v pracovnom čase nechať, má ako evidovaná právo nevyhovujúcu / z týchto dôvodov /odmietnuť, bez toho, aby bola vyradená. Okrem toho, ale to už ju premohli slzy zlosti a pocitu nespravodlivosti, nepoberá predsa žiadne dávky, len odvody, prácu si hľadala doteraz sama a nemôžu ju predsa nútiť, aby dieťa  nechala  osamote /hlavou jej prebehol klasický zoznam možných rizík : plyn, elektina,zápalky,lieky, cudzí človek za dverami,atd/.
"Vidím, že ste sa pripravili, toto sa stalo posledný raz / hlavne sa to stalo prvý raz, moja! /, to vám garantujem a teraz si dajte odchod, mám tu aj ďaľších!".
"To nemyslíš vážne, dúfam, že si išla priamo za riaditeľom?!".
"Nie, čo si? Ten by ma určite vyradil ihneď."
"A čo budeš teraz robiť?"
"Neviem, budem si sama ďalej hľadať  prácu,  a zároveň čakať ďaľší list, uvidím...".

Rozlúčili sme sa, no je mi z toho veľmi smutno.  Naozaj je také strašné chcieť sa postarať o dieťa, v čase,  keď ešte nie je v pyžame, dať mu jesť, kedy sa jesť má, a hlavne mať ho v takom veku pod dohľadom? Prečo je človek, ktorý od ukončenia vzdelania pracoval a pracovať ďalej chce, no zároveň je ako rodič povinný sa starať o maloleté dieťa, podozrivý zo zámerného "navlačovania svojho decka "po pohovoroch?
Už dávnejšie som si všimla,  že na úradoch typu UPSVaR, či Pošta sú jednoznačne  uprednosťovaní a s neopodstatnenou úctou v tichosti, rýchlo a s pokorou obslúžení  tí, ktorí si neberú servítku pred ústa, vrieskajú,  vyhrážajú sa a nikdy v živote nepracovali, pracovať nechcú a ani nebudú. Naozaj je nevyhnutné,  aby sa aj slušný,  inteligentný človek znížil na ich úroveň a na UPSVaR  nabudúce vykopol dvere, buchol päsťou po stole a sprostredkovateľke zvrieskol do ucha, že ak s tým neprestane, počká si ju aj so svojou tlupou za rohom? Naozaj to nejde inak?
Milá pani sprostredkovateľka, možno aj vy budete raz evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, no v žiadnom prípade si zo sebou "nedotrepte decko!".

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?