"Ale on povedal, že on to nebol..."

Autor: Martina Poničanová | 18.5.2013 o 18:21 | (upravené 18.5.2013 o 18:29) Karma článku: 17,46 | Prečítané:  1932x

Úplne zbytočný pokus o krádež, úplne zbytočné poškodenie cudzieho majetku, a úplne zbytočné starosti s osadením nového plota... Týmto sa zaoberá suseda, ktorú v noci zobudil dunivý zvuk pred jej domom. Vybehla von a ako inak, spustila krik na troch chlapíkov, ktorí sa v tej chvíli pokúšali naložiť jej plot z predzáhradky do dodávky. Naskákali do auta a zmizli v tme. Do tváre im nevidela, značku auta, či ŠPZ nemala šancu z boku a v tme vidieť, plot jej predsa len nevzali... Povedala si, že ani nemá zmysel volať políciu... A to sme mali urobiť aj my, minule...

Kým som šila v podkroví /podotýkam, že na staršej, priemyselnej mašinke, ktorá je fakt hlučná/,  do dvora,  a následne do domu, nám vošiel muž, ktorý však netušil,  že v spálni, na prízemí,  hneď vedľa obývačky, v ktorej sa rozhodol "porozhliadnuť", spal starý otec. Toho prebudil šuchot a otváranie zásuviek vo vedľajšej miestnosti. Na svoj vek razantne vystrčil chlapíka,  ktorý bol našťastie zaskočený jeho príchodom a nestihol reagovať agresívnejšie, na chodbu. Manžel sa vrátil  z práce v tom momente, argumentom a vysvetleniam " hosťa" o vstupe na náš pozemok z dôvodu ponúkania hrncov a kuchynského príslušenstva, ktoré pravdaže zabudol v aute,  jednoznačne neuveril a milého, zlatého, pri svojich proporciách, bez problémov doslova vyniesol pred dom. Predtým mu však dôkladne prezrel vrecká.  Za stromami skutočne parkovala dodávka. Jej šofér reagoval bleskovo, pretože motor zahučal takmer okamžite. Náš  "hosť" naskočil do rozbiehajúceho sa auta. Jasné, že muž si poznačil značku,  a ako pre väčšinu tohto pohlavia,  ani pre neho nebol problém identifikovať typ a výrobcu dodávky.


V obývačke všetko nasvedčovalo dôkladnému prezeraniu obsahov zásuviek,  a našťastie aj posúvania skiel na vitríne, kde doslova svietili  odtlačky prstov. Zavolal políciu, nadiktoval, čo sa stalo, presný opis auta,  plus ŠPZ , pričom uviedol aj predpokladaný smer jazdy dodávky. Do hodiny už sa spisovala zápisnica, brali sa odtlačky prstov, naše, ako aj tie zo skla a zásuviek. Aké šťastie, že starý otec všetko dôležité balil do sáčku, do vreckovky, zase do sáčku, do obálky  a ak sa to zmestilo,tak aj do papierového obalu z kypriaceho prášku. No, mali by ste na to nervy? Chlapík veru nie, respektíve, mal naponáhlo.
"Pán policajt / identifikácia  hodnosti mi robila vždy problém /, vyzerá to tak, že nezmizlo nič, a našťastie náš starý otec, nie je ten typ, čo si odkladá  peniaze pod matrac...".
"Akože by nie? Ľaľa... Dvestotisíc, na koruny, tu sa, šecke..." povedal s pokojom a sebaistotou v hlase, pričom zdihol roh matraca na pohovke a upriamil našu pozornosť na igelitovú tašku. No, milý, zlatý návštevník, vidíš, kde si sa mal pozrieť?


Trvalo dva roky, kým sa konečne tento prípad , resp. "prečin porušovania domovej slobody" konečne oficiálne uzavrel. Keďže  príslušník  na telefonickej linke "ešpézetku" akosi nezapísal a odtlačky prstov neboli odobraté správne - nebolo možné rozlíšiť ich, evidenčné číslo sme nadiktovali opäť. Na základe toho polícia zistila, že auto bolo z autopožičovne, ale v tej dobe ho už používal nový vodič  a toho pôvodného, spred nášho domu, nebolo možné zastihnúť na adrese trvalého bydliska... Manželovi aj starému otcovi predložili na identifikáciu podozrivého fotografie potenciálnych aktérov, pričom starký sa z dôvodu slabého zraku od tejto aktivity dištancoval. Manžel však "hosťa" spoznal a označil. Prešli asi dva mesiace a už mu boli ponúknuté  ďaľšie fotky na identifikáciu.
"Ale veď ja som už toho chlapa označil minule... "
"Nó, ale on povedal, že on to nebol." odvetil príslušník PZ.
"Ale, ak chcete, tak ho predvoláme a uvidíme..."pokračoval.
Opäť ubehlo pár mesiacov, počas ktorých bol manžel šesťkrát predvolaný na opätovné vypočutie. Keďže si stále musel brať voľno v práci a cestovať hore-dole, povedala som mu, aby ich požiadal o ukončenie vyšetrovania, keďže nám v skutočnosti nezmizlo nič.
"Nedá sa to, prokurátorka vraj nechce "PRÍPAD" len tak uzavrieť a trvá na riadnom prešetrení. "


Po roku ho predvolali, aby na policajnej stanici identifikoval spomínaného pána z fotky. Vrátil sa s tým, že ho už označiť nemohol, pretože si nebol stopercentne istý, keďže to bolo dávnejšie. Nepozdávala sa mu jeho výška, navyše, tento mal aj fúzy, a tak ďalej. Jednoducho po roku si už nebol natoľko istý, aby niekoho obvinil. Keby to však riešili  v priebehu prvých mesiacov, šance na bezchybnú identifikáciu, by boli určite vyššie... A o ďaľších pár mesiacov sa môj manžel vyskytol,  opäť vyzvaný, vo väznici pri Trnave, kde "sedel" nezastihnutý šofér dodávky. Ten nepoprel, že auto v tom čase mal k dispozícii, ani to, že v minulosti  zvykol robiť šoféra v rámci podomového predaja.  Podľa jeho slov, to bolo dávno a naozaj si už nespomína. Ale na čo si spomína jasne a "nastopro"je, že on dnu nebol. Zábavné, nie? Pre mňa určite, samozrejme len preto, že nám nič neukradli.


Po dvoch rokoch, starý otec už aj medzitým zomrel , prišlo preto už len manželovi,  uznesenie o zastavení  tretného stíhania spomenutého "modela z fotky", keďže poškodený, nie je schopný identifikovať obvineného, atd. Vtipné. A čo tak nabudúce si zapísať ŠPZ, neuveriť slovám identifikovaného, o tom, že on to nebol, prípadne si doma "nanečisto "skúšať odobrať odtlačky, aby to v budúcnosti klaplo? Na jednej strane musím povedať, že spomínaní príslušníci boli príjemní a sympatickí, na strane druhej, však možno menej sympatií a viac kvalitnej práce, mohlo celú túto  frašku ukončiť skôr. Neopomenuteľným je aj zodpovedný prístup prokurátorky, no sama pre seba sa pýtam, prečo sa takýto banálny prípad nemohol vyriešiť hneď, v priebehu pár hodín, či dní? A prečo sa neopodstatnenou byrokraciou nahrádzal kvalitný vyšetrovací postup? Nedá mi nespomenúť prípad ženy, matky zastrelenej vlastným exmanželom,ktorá napriek niekoľkonásobnému apelovaniu akútnej potreby ochrany svojej osoby na pôde príslušného PZ, o  život skutočne prišla . Ako je mi z médií známe, polícia neurobila nič pre to, aby jej pomohla. Zanietenosť vyšetrovateľov a prokuratúry by mala byť aktivovaná hlavne v takýchto prípadoch. Áno, určite,  že ideálne  v každom z nich, no netreba byť naivný,tu platí staré-dobré : "Keď neprší, aspoň kvapká...".


Na záver, malá rada pre zlodejov a zlodejíčkov. V prípade, že vám polícia oznámi, že ste boli identifikovaný ako páchateľ, netreba sa báť a v zhone "strieľať" jednu blbú výhovorku za druhou. Stačí, ak poviete, že vy ste to neboli a získate čas. Minimálne pár mesiacov, na získanie alibi, prípadne si vás poškodený už nebude pamätať s istotou. A pre vás, potenciálni poškodení...Zvážte si, či vaša strata skutočne presiahla sumu, o ktorú budete ukrátení, v prípade absolvovania množstva identických vypočúvaní, a či váš záujem o návštevu väzenia  na opačnej strane republiky, v trvaní zhruba dvadsať  minút  na mieste, skutočne stojí za to. Netreba políciu zbytočne zabávať banalitami a ohlasovať jednoduché prípady, ktoré sa riešia roky / prípadne ich vo voľnom čase môžete vyriešiť aj sami/. Vždy v takej chvíli si uvedomte, že svojou benevolenciou voči drobným prehreškom "svojich" prichytených zlodejíčkov, možno práve zachraňujete ľudský život.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?