Dcérka...

Autor: Martina Poničanová | 27.5.2013 o 22:04 | Karma článku: 10,87 | Prečítané:  707x

Zaspala si, kašeľ sa utíšil, tvoje malé telíčko si oddýchne a načerpá cez noc silu. Vždy, keď si chorá, chcem sa s tebou vymeniť. Veľké krásne očká, lemované dlhými mihalnicami-roletkami, ako ti vravievam, teraz prehlbujú tmavé kruhy. Iskričky, ktoré v nich zvyknú žiariť, najmä, keď mi potiahneš "maľovačky" alebo "podprsku", už pár dní spia. Vždy, keď si prechladnutá, pripadáš mi opäť ako maličké bábätko. Viem, že o tri , štyri dni už budeš večer tancovať na posteli, vykrikovať :"Sambá!" a s ocinovou baterkou imitovať na strope diskoguľu.

A o ďaľších pár dní, keď ti poviem, aby si si pozbierala lego, lebo naň všetci stúpame, a potom sa zlostíme, opýtaš sa ma znova :
"Mami, prečo teraz? Ja robím niečo iné. Kedy už budem môcť o svojom živote rozhodovať sama?" zagúľaš kukadlami.
"Ach, maličká... Neponáhľaj sa tak. Keď budeš dospelá, budeš chcieť byť opäť dieťaťom, uvidíš.".
"No, to iste". Si ako ja, kladieš tie isté otázky, používaš rovnaké odpovede. Veľmi si prajem, aby si, čo najdlhšie bola bezstarostnou a slobodnou bytosťou. Veľmi si prajem, aby sa vekom nevytratila naša blízkosť, aby si vedela, že tu budem pre teba vždy, tak ako aj teraz. Veľmi by som chcela, aby si neopakovala moje chyby, tak ako som ich, napriek rovnakému varovaniu mojich rodičov opakovala ja. Čoraz viac si však uvedomujem, že len radou ťa neovplyvním, dokonca rátam s tým, že si tie chyby, tak ako aj ja , budeš chcieť prežiť vo vlastnej koži. Musíš však vedieť, že nech už sa stane čokoľvek, nech akokoľvek pochybíš, za mnou môžeš prísť vždy. Netráp sa sama, nehľadaj únik. Si moje dieťa, si moje všetko.
Už len pár rokov a si dospelá... Nechcem ťa príliš ovplyvňovať, záleží mi na tom, aby si si cestu vybrala sama. Aby to bola cesta, ktorá ťa urobí šťastnou. Podporím ťa, keď to budeš potrebovať, uteším, keď budeš o to stáť.


"Mami, ja nechcem, aby si zomrela, si moje všetko..." silno si ma objala a rozplakala si sa.
Opäť, ako ja kedysi a naši museli pri mojej posteli sedieť, držať ma za ruky. Odprisahať mi, že sú nesmrteľní a počkať, kým som nezaspala. Keby to tak išlo. Nemôžem ti ešte teraz povedať, že raz to príde, to sa zmeniť nedá... Ale, čo ti môžem sľúbiť, je, že tu budem pre teba, dokedy to len bude možné. Veľmi si prajem vidieť ťa, ako dospievaš, ako sa zamiluješ, ako študuješ, to, čo ťa bude tešiť a napĺňať. Ako máš po boku človeka, ktorý ťa miluje a váži si ťa, ako máš milujúcu vlastnú rodinku. A vtedy pochopíš, že už aj ty máš  "svoje všetko".
Ľúbim ťa , maličká...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?