"Odškodné za koncentrák..."

Autor: Martina Poničanová | 20.7.2013 o 16:22 | (upravené 20.7.2013 o 16:33) Karma článku: 12,55 | Prečítané:  1308x

Pomaličky, jemne, tak, aby som nič nepoškodila, začala som si prezerať fotografie starého otca. Po kratučkej chvíli sa mi ocitla v rukách obálka, z Ministerstva...vnútra, myslím. List chýbal, no pamätala som si jeho obsah. Bol adresovaný starému otcovi, no keďže meno, priezvisko aj adresu mali s manželom rovnaké, otvorili sme ho my.

Ako inak v strachu, pretože práve v tom období sme dostávali rôzne "zamilované dopisy" z exekútorských úradov... Ale z ministerstva nikdy. Hneď prvé slová nás však zbavili trasu rúk a zdesenia, v liste sa písalo, že starý otec nemá žiadny nárok na odškodnenie v súvislosti s uväznením v koncentračnom tábore a neskorším zajatím...Predošlé emócie vystriedal smútok. To, čo poznám z rozprávania mojich starých rodičov, prežité hrôzy z frontu a strašné spomienky na vyvražďovanie počas vojny, to všetko sa mi okamžite sfilmovalo pred očami. Váhali sme, či vôbec starkému ten list máme dať, nechceli sme, aby sa trápil, či aby vedel, že dnes už nikoho tragédie tej doby nezaujímajú, že dnes o ich vážnosti rozhodujú ľudia, ktorí ešte ani vtedy nejestvovali...No, nakoniec sme však uznali, že list patrí starému otcovi a nemáme právo súdiť jeho vhodnosť , či nevhodnosť pre jeho psychiku.

Čakal nás však šok. List prečítal, poskladal a povedal : "A začo by ma aj mali odškodniť?  Až tak zle mi nebolo, väčšina obišla oveľa- oveľa horšie..." Najprv som si myslela, že tým myslí to, že prežil, no v nasledujúcej hodinke rozprávania ma  sčasti vyviedol z omylu, dokonca sa mi sem-tam mihol tvárou úsmev.
Pred i počas SNP Očovú ako jednu z podozrivých oblastí obsadili Nemci, keďže mali podozrenie, že povstalci sú v hojnom počte zastúpení  aj tu / bližšie podrobnosti samozrejme prenechávam historikom a znalcom/, okrem toho je to len pár kilometrov od Banskej Bystrice, centra vypuknutia SNP. Zarazilo ma hneď v úvode, že nepostupovali štandardne, neznásilňovali, nevyvražďovali. No všetkých chlapcov a mužov ako potenciálnu hrozbu odvliekli  do vagónov pre vozenie dobytka a vyslali vlakom do koncentračného tábora v Rakúsku. Nemec, ktorý tlačil zajatcov , strhol starkému retiazkové hodinky, ktoré mal po svojom prastarom otcovi a rozšliapol ich. Navzdory príšernej celkovej situácii, sa starký vyšmykol a všetky kúsky hodiniek pozbieral a strčil do vrecka. 

Viezli sa niekoľko dní, pretože vlak sústavne zastavoval a priberal ďaľších zajatcov. Nemali jedlo, vodu, no,čo ma pobavilo, skoro každý si stihol ešte vziať pálenku. Smäd bol však čoraz horší, aj kvôli preplneným vozňom a vydýchanému vzduchu, no cez malú škáru starký počas státia vystrčil ruku s kovovým hrnčekom. Niekto ho vzal a naplnil, starký sa hltavo napil. Do hodiny sa zvýjal v kŕčoch, zvracal... Otrávili ho niečím. A vtedy prišla na rad povestná liečivá sila domácej pálenky, ktorú do neho liali spolujazdci dva dni. No a keď vraj vytriezvel, cítil sa ako po kúpeľoch. Stále však sedeli vo vagóne, a tak si pomaličky začal krátiť čas skladaním rozbitých hodiniek. Kým zastavili mal ich zložené...

V koncentračnom tábore sa všetci vyzliekli donaha a nahnali ich do miestností s trubkami po celom strope. Mnohí plakali, kričali, v strachu len nemo hľadeli nad seba, v očakávaní smrti. Keď však nad ich hlavami začala striekať voda, ihneď pochopili, že plány s nimi sú iné. Všetkých ich odvšivavili /citujem starkého/ a naložili na ďaľší vlak. Cestovali mnoho dní, kde-tu vlak zastal, no nenakladal, ľudí niekam odvádzali. Starký vystúpil niekde na hranici medzi Nemeckom a Dánskom a začal pracovať na gazdovstve. Ako evanjelik z dediny, hovoril celkom dobre po nemecky a prácu na poli, okolo gazdovstva a zvierat zvládal už ako malý chlapec. Gazda Nemec mu dal na starosť aj predávanie mlieka. Každé ráno  sa vybral cez horu s kandlou mlieka, ktorú položil na kraj cesty a večer prišiel pre prázdnu, pod ktorou boli vždy mince. Ani raz gazda na neho nekričal... Jediné, čo nášmu "potmehútovi - starkému" vadilo, bola strava. To ma rozosmieva i dnes. Keďže žili v prímorskej oblasti, jedli najmä ryby a morské živočíchy, no a náš starký bol odchovaný na slanine a klobásach, čo dodať...

Zašlo to však až tak ďaleko, že gazda predsalen kde-tu pre paholka, čosi zarezal a gazdova dcéra mu varila zvlášť...Keď sa vojna skončila, gazda poslal starkého domov pre mamu, s tým, že, keď sa vrátia, dá mu svoju dcéru za ženu...Tak sa aj dohodli, no, po príchode domov bolo mnohé inak. Rusi poznásilňovali v dedine, čo sa dalo, pri bombardovaní Nemcov v dedine nerobili rozdiely... Starkému zabilo otca, mnohých ďaľších príbuzných. Každý, kto prežil, či sa vrátil,  potreboval pomoc, a tak starký zostal... Nikdy však už nechcel jesť ryby:-).

Tento príbeh je úplne iný ako drvivá väčšina, z rovnakého obdobia, no opäť len vystihuje neuveriteľné šťastie, ktoré starký počas svojho života mal. Nasledovalo množstvo situácii, kedy bolo isté, že umrie, no on prežil.
Mnohí však nie... Nikdy by sme nemali zabudnúť na hrôzy, ktoré sa udiali a ja osobne vzdávam   hold všetkým zosnulým i žijúcim obetiam bojov minulých, či dnešných. Ďakujem, že som žiadnu nezažila a dúfam, že sa tak ani nestane. A možno naivne, no jednoznačne  úprimne,  si želám, aby zavládol na svete mier / nie ako Miss, ale ako človek, ktorý nenávidí a nechápe násilie páchané na nevinných ľuďoch/...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?